Bambi, jedna z našich prvých kôz, mala už od začiatku mesiaca trošku hormonálne pretlaky a nevedela sa dočka´ť narodenia svojho kozliatka. Chodila po kozíne a snažila sa osvojiť si nejaké cudzie kozliatko. Novonarodené kozliatka sme s mamami oddeľovali na prvé dni do osobitných boxov, aby im Bambi nerobila zmätky.
Na začiatku marca sa narodilo najmenšie kozliatko tejto sezóny. Vážilo 1100 g, ale malo pevný postoj a odhodlanie v očiach. :)
Prvé kozliatka prišli na svet koncom januára. Bežne vážia okolo 3 kg. Mali sme aj obra 4.5 kg, aj mrňúsika 1100 g.
Na začiatku februára si naša deväťmesačná kozička Itchy zlomila zadnú nohu. Celkom. Našťastie to nebolo otvorené. Čo sa presne stalo nevieme. Pravdepodobne sa priplietla do nejakej pretláčačky o kúsok sena medzi dospelé kozy.
20. novembra sme si všimli, že Saša zaostáva za stádom a má problémy s chôdzou. Na chrbtici a na sánke sa jej spravili veľké tvrdé opuchy. Nedokáže skloniť hlavu.
Ozvali sa nám zo združenia BROZ, že majú kozenku, ktorá má veľmi veľa mlieka a musí sa dojiť. BROZ má kozy, ktoré sa celoročne pasú v chránených lokalitách a nedoja sa, preto im táto konkrétne robí starosti. Otázka znela, či by sme ju prijali. Odpoveď bola "jasné, ale musí ísť s kamoškou". V telefóne bola chvíľa ticha. Tak som vysvetlila,...
Každej kozliatkovskej sezóne predchádza "čo keď". Čo keď sa žiadne kozliatka nenarodia, čo keď budú ťažké pôrody, čo keď budú mať kozy málo mlieka... Nakoniec všetko dobre dopadne a ak sa stane nejaká katastrofa, tak je z kategórie, ktorú repertoár "čo keď" ešte nepozná.