So Zojkou v lese

Sobota ráno. Obliekam si šaty, že si užijem deň bez teplákov.. a idem skontrolova´ť kozy.

Zojka smutne leží, neprežúva. Počúvam bachory, ani ťuk. To je zlé. Zastavené trávenie. Asi kombinácia väčšieho množstva zrna a čerstvej trávy. Kým si kozy zvyknú na novú potravu chvíľu to trvá.

Beriem Zojku na vodítko, že sa prejdeme v lese. Prechádzka podporí pohyby bachorov a vyberie si vetvičky, ktoré jej pomôžu na trávenie.

Zojka ma ťahá stále hlbšie do lesa. Verím jej, že vie čo robí. Vetvičky iba oňuchá, preberá, ale žiadna sa jej nezdá dosť dobrá. Kráčame ďalej, hlbšie do lesa.

Zrazu si líha. Sadám si k nej, masírujem jej brucho, ponúkam vetvičky, bylinky. Nechce.

Po pár minútach skúšam, či by sa nepostavila. Nechce. 

Skúšam ju potiahnuť. Líha si na bok, ujúka a tvári sa, že sa tu, uprostred lesa, rozhodla zomrieť.

Chytá ma trošku panika. Premýšľam čo ďalej.. Skúšam jej pomôcť vstať. Bez šance. Znova si líha na bok. Premýšľam.. 

Musím ísť pre fúrik. Obzerám sa okolo seba a mám strach ako ju nájdem. Okolo všetko rovnaké, žiadna cesta.. iba les a stromy. 

Napadlo mi, že si spravím fotku, aby som ju vedela nájsť. Pozerám na fotku. Smejem sa sama na sebe. Hnedá koza a les. 

Vyrážam pre fúrik, snažím sa zapamätať si cestu. Doma beriem ešte plachtu, aby som jej pomohla vstať. 

Vraciam sa s fúrikom. Nevidím ju. Opakujem si body, kade som išla.. A zrazu Zojka splašene vybehne. Zľakla sa fúrika. Beží hlbšie do lesa, bežím za ňou. Dobehla som ju. Dohováram jej. "Zojka, nemôžeš prosím takto rezko kráčať domov??" 

Skúšam ju potiahnuť za vodítko. Znova si líha, kope nohami, narieka. Chytá ma zúfalstvo. Vraciam sa pre dúhovú plachtu a uväzujem do nej Zojku ako decko. Zdvíham v plachte 50 kg kozu a vlečiem ju smerom k fúriku. Pokúšam sa ju naložiť. Bojujem s kozou, gravitáciou, lesom a fúrikom. ˇÚnavou si na chvíľu sadám, pozerám sa okolo seba a smejem sa cez slzy na tejto situácii. Predstavujem si ako ide niekto okolo a vidí ženskú v šatách, s kozou v dúhovej plachte na fúriku, uprostred lesa.

Zdvíham sa a pokúšam sa tlačiť fúrik so Zojkou lesom, proti kopcu. Celá cesta domov nám trvá asi 20 minút a ja ju cestou prosím, že by bolo strašne super, keby po tomto zážitku aj prežila.

Sme doma. Vykladám Zojku z fúrika a premýšľam ako ju zachrániť. Trávenie nefunguje, Zojka na mňa smutne pozerá a tvári sa, že jej mám dať pokoj. Premýšľam nad všetkými dobrými radami ako nakopnúť kozie trávenie. Prichádzam so špagátikom, ktorý jej uväzujem do úst, aby ju to nútilo prežúvať. 

Následne idem odobrať kus žvanca od druhej kozy, aby sa jej do bachorov dostali tie správne baktérie. Žvanec narvem Zojke do úst. Má ma plné zuby, takže po tejto tortúre, už ju nechávam na pokoji. 

Po hodine ju idem skontrolovať. Nie je na svojom mieste. čo je pozitívne, takže aspoň chodí. Na noc jej ešte pripravím bylinkový nápoj, ktorý musí nasilu vypiť a nechávam ju osudu.

Ráno vstávam a s malou dušičkou ju idem skontrolovať. Som pripravená na najhoršie, toto nie je stav, ktorý kozy vedia rozchodiť.

Otváram kozín a Zoja žije. Trvalo ešte pár dní, kým sa dostala do formy, ale moje lesné ukecávanie asi bolo úspešné.