So Srnou v džungli

Mali sme plán, že pôjdeme na jeden deň lyžovať. Keď som ráno videla Gabu, zapochybovala som. Poobede porodila. 

Večer ešte porodila Hysterka. To je mladá minuloročná koza, ktorej sa jednoducho iné meno vymyslieť nedá. Narodila sa jej Hysterka junior. Jačí tak, že ju počujem až k modrým dverám. Matka sa na svoje pomery snaží, ale ona jačí. Hľadá cecok, nemôže sa napiť, lebo jačí. Dostala dudel, za sekundu to vypila a jačí ďalej.

aktualizácia: Hysterka jr. sa po pár dňoch zmierila so životom a v kľude pije aj spí s ostatnými kozliatkami

O druhej v noci, dráma pôrod. Cítila som sa ako pozorovateľ v džungli. Srna, najplachejšia mladá koza, vystraší ju, aj keď iná koza prudko mykne hlavou. Prvorodička. Tajne som ju sledovala. 

Porodila, mečkala, nechápala, kde má kozľa hľadať. Čakala hlások, ale ono bolo v obale. Tak som si poza stenu ľahla a očistila mu ňufák. Za chvíľu ďalšie. To isté. Bolo ďalej, musela som obísť kozín, aby som naň dočiahla. 

Začala ich čistiť. Premýšľam... ak ju niekto vystraší, zakaždým od nich utečie. Tak som pripravila box. Maličké som do neho premiestnila a nedýchajúc čakala. Prišla za nimi, ale riť jej stále trčala von. Vedela som, že ju musím zatvoriť rýchlosťou svetla. Kur*a! Vybehla! To boli sekundy. Teraz alebo nikdy. Hodila som šípku do bahna za ňou. Podarilo sa mi chytiť ju za nohu. Už sú v bezpečí. Je to na nej. V tejto panike jej nemám ako pomáhať. 

Zatiaľ nacvičujeme, že môžem prejsť okolo boxu a ona sa už nesnaží vyskočiť a zabiť. Uff. Zatiaľ žijú, snáď jedli.

aktualizácia: 2.3.2023 večer, už môžem vojsť do boxu a prikrmovať