Saša

20. novembra sme si všimli, že Saša zaostáva za stádom a má problémy s chôdzou. Na chrbtici a na sánke sa jej spravili veľké tvrdé opuchy. Nedokáže skloniť hlavu. 

Veterinár netuší, čo by to mohlo byť. Kupujem najnovšie vydanie Veterinárnej medicíny pre kozy a po nociach študujem..

S veterinárom prechádzame všetky choroby, ktoré nás napadli, ale vždy nejaké príznaky nesedia. Nakoniec sme sa zhodli, že by to mohla byť borelióza. Zahajujeme liečbu. "Akú dávku tam píšu?" diktujem veterinárovi dávkovanie z mojej najnovšej knihy a učíme sa pichať penicilín do svalu. Saša je dobrá pacientka. Keď má mrkvičku, vydrží všetko.

Obvolávam laborky na Slovensku... boreliózu vedia vyšetri´t iba u psov a mačiek. Laboratórium v Nemecku má zastúpenie v Bratislave, ak pošleme úhradu vopred a zašleme vzorku krvi expresným kuriérom, vedia spraviť vyšetrenie.

Po týždni prišli výsledky - koza boreliózu v minulosti neprekonala, akútne ochorenie u kozy vyšetriť nevieme.

Nádych, výdych.. ideme ďalej.

Saša odmieta žrať seno, prežíva na mrkve, šípkach a vrbových vetvičkách.

24. novembra spadla, oškrela si tvár nad okom. Opuch na chrbtici začína tlačiť na miechu a Saša stráca kontrolu nad zadnými nohami. Leží. Chytáme sa každej slamky, každej rady. Robíme jej masáže hrejivými masťami, aby sa nohy prekrvovali.. Snažím sa rozmasírova´t aj opuch. Všetko bez výsledku. Pri jednej masáži nachádzam kliešťa pod krkom. Opatrne ho vyberiem. Ešte žije.

Kliešťa objednávam na vyšetrenie. Dostal časenku v Bánovciach, v stredu 8:38 sa má dostaviť. "Hlavne ho držte v chlade." Držím. Pri každom otvorení chladničky mu venujem nenávistný pohľad v presvedčení, že za všetko môže on.

Výsledok - všetky choroby prenosné kliešťom negatívne.

Prichádza naša nová praktikantka Alex. Saša dostáva novú dávku lásky a nádeje.. Alex jej šepká do ucha "Veď ty si moja menovkyňa.."

Sašu niekoľkokrát denne polohujeme, aby nemala preležaniny, cvičíme s nohami, aby sa jej neskracovali šľachy.. Kým si Saša prevesená cez balík naťahuje predné nohy, vymýšľame s Alex ako jej na jar skonštruujeme vozíček a bude sa pásť okolo domu ako maskot farmy. Našli sme aj obrázok - "vyzerá úplne ako Saša".

Saši stále chutí jesť, teší sa, keď sme pri nej, ale zadné nohy sú už úplne ochrnuté. Vybrala celú penicilínovú kúru. Striháme vetvičky, dokupujeme mrkvu, robíme jej spoločnosť.

Veterinár skúša ešte B vitamíny a tetracyklín. Vidí to skôr na autoimunitné ochorenie a nádej na zlepšenie sa pomaly vytráca. 

V nedeľu 15. decembra už Saša začína mať problémy s prežúvaním. Opuchy na tvári sa zväčšili. Na nohách sa objavujú prvé preležaniny. V pondelok ráno už jej vyberáme z úst nepožutú potravu..

V utorok volám veterinárovi, že už ju nebudeme ďalej trápiť.. Príde vo štvrtok. Máme ešte dva dni na rozlúčenie..

V stredu večer dostala "poslednú večeru".

Vo štvrtok 19.12. sme sa rozlúčili navždy.

Bola to super koza a najkrajšie kozliatko ever. 💗