Marta

V jedno sobotné ráno v roku 2014 som sa vybrala na chovateľskú burzu kúpiť naše prvé sliepky. Keď som vošla o 10:30 do pavilónu, našla som iba toto:

Bola som poučená, že v chovateľskom svete je tento čas už neskoré popoludnie a je po všetkom.

Takže plán B - inzerát v Pardone, Bánovce.

Pri bráne ma čakala pani v šatovej zástere s krabicou od počítača.

V nej boli vo vrstvách "nasypané" mladé sliepky. Tento obraz ma dosť šokoval, ale ako chovateľ začiatočník som sa nezmohla na slovo.

Vybrala som štyri a išla zaplatiť... v tom som zbadala v spodnej vrstve žlté očko a vylovila som si ešte Martu. Mala zlomený drápik a nevyzerala celkom fit, ale nemohla som ju tam nechať.

Martine súputničky postupom rokov skonali prirodzenou, menej prirodzenou (líška) aj kurióznou smrťou (keď na párty tajne vyzobeš guláš, ktorý vyletel z ľudského tvora, potom čo nevydržal plavbu v borovičke, nie je to zlúčiteľné so slepačím životom).

Marta znášala najväčšie vajíčka a časom vychovala niekoľko generácií potomkov... 

kuriatka nám nosila ukázať až do kuchyne.

Pri niektorých nebolo celkom jasné, kto je otec..

Za pizzu vedela zahrať aj dravca.

Dožila sa 7 rokov a jedného dňa bez stopy zmizla..