Hubička

O siedmej ráno v posteli vymýšľam logistiku, ako čo najrýchlejšie nakŕmiť Gabine kozliatka, aby som sa ešte vrátila do vyhriatej postele a pokračovala v spánku.
Nakŕmim... a idem dať ešte kontrolnú obchôdzku.

Irma - kozliatko, narodené, usušené, stará sa..ok.

Panda - kozliatko, čistí, veľké pekné, rodí placentu..ok.

Luda - práve porodila, čistí, stará sa ok.

Idem ďalej... počujem hlások, pozriem pod kŕmitko... kozliatko... hľadám nejakú ďalšiu matku, čo vyzerá byť po pôrode.. nič.
Vyhodnotím situáciu, najbližšie je Luda... podstrčím, prijme, ok (snáď aj bolo jej).

Počas obchôdzky ma sprevádza Sokolovská Lujza, ktorá je presvedčená, že všetka moja pozornosť má byť venovaná jej. Vzlykavo nadáva, aby som si ju všímala.

Vidím, že začína rodiť Hubica. Malé škvŕňa, čo bolo ešte včera kozliatko... ach... (strácam nervy, Lujzu vyhadzujem na dvor).

Tieto nezletilé matky sú výsledkom jesennej akcie "Dobré ráno, vraj ste doviezli nového plemenníka, tak my sme prešli pol kilometra, rozdrbali tri elektrické ohradníky a prišli sme sa na to pozrieť osobne."

Hubica tlačí, vidím dve nohy, chválabohu predné... žiadny progres... snažím sa zachovať pokoj... ale je taká malička a tie nohy také veľké.

Tri sliepky zniesli vajce a patrične to ohlasujú... ide mi odstreliť dekel. "Ja Vám ďakujem dievčatá! Za každé vajíčko! Každej osobne! Ale už prosím stačíííííí."

Začína rodiť Duna... dobre stavaná skúsená matka... tak len nakuknem a venujem sa Hubičke. Žiadny progres. Tlačí... stále len kopýtka.

Kontrolujem Dunu... preboha! rodí pizdou hore kopcom... zaostrujem... a tlačí proti stene! Ne-ve-rím! otočím ju, vraciam sa k Hubičke..

Po ceste stretám Pandu, ktorá sa rozhodla, že ona chce aj Irmine kozliatko... dievčatá "rozsadím".

Hubička kúsok pokročila, podarilo sa mi nahmatať hlavičku, resp. zuby... yes! Mení polohu, ide do tuhého, najväčšia námaha, vytlačiť hlavu... stráca silu...

Bežím domov, zarábam teplú vodu s melasou... vypije, nakopne ju to.

Medzitým stádo zavelilo, že ide na pasienok, Hubica vstáva, kopýtka v šuške, rozbieha sa za nimi, kontrakcia! zastavila sa... pokračuje v tlačení, ňufák je vonku... to už dá.

Vybieham za Dunou, hlava je vonku, ešte dve zatlačenia a ryšavý obor je na svete.

Hubička už reve na lesy (ale to ona robí aj keď ide niekto okolo). Je vonku!! Obrovská krásna hnedá baba.

Hubička je hotová... apaticky kuká pred seba... maličká je ešte na pupočníku... hrubiznom, brutálny kábel... ešte tepe... 

Hlavou mi beží, že ak bude k.o, nepostará sa o ňu... (celkovo tieto zdš-karky vedia kozliatko porodiť a ísť si po svojom...), či nebude lepšie maličkú podstrčiť niektorej z matiek, čo práve porodili, prijali by ju... skúšam malú zdvihnúť... pupočník nepustí... musela som ho silou pretrhnúť... beriem ju do rúk a pozerám na tie matky... ani jedna sa mi pre ňu nezdá "dosť dobrá"... 

Nakoniec vyberám pragmaticky Pandu, má len jedno kozľa, mlieka veľa... a vlastne je dobrá. Panda sa prekvapí, ale prijala by ju.

Hubička z posledných síl zamečkala... to jej nemôžem urobiť! Hľadá ju! Vrátila som ju k Hubičke, tá sa zmátožila a aspoň proforma ju začína čistiť. Yes! yes! yes! sťahujem ich do samostatného boxu.

Malá je extrémne živá a bojovná, do pár minút sa napila, Hubička už stojí a žere seno, supeeeer!

10:30, vraciam sa do postele...